Vox populi, vox dei

Autor: Filip Roháček | 12.3.2012 o 10:00 | Karma článku: 12,32 | Prečítané:  276x

Stáli sme na tribúnach a burcovali ľudí za zmenu, kritizovali hlboko zašraubovaných politikov, ich kauzy. Až sa volič rozhodol. Chce stabilitu a tú mu nielen slovami, ale z „diváckeho“ pohľadu aj reálne, ponúkla len jedna strana.

Som presvedčený pravičiar, ale teraz nemôžem mať voličom Smeru nič za zlé. Nikdy nebudem voličom Smeru a viem prečo, pamäť mám ešte ako tak dobrú. Sám som však nevidel východisko. Volil som kandidátku na čele s polobláznom len preto, aby tam sedelo aspoň pár ľudí, ktorým dôverujem. A aj ten poloblázon je z ponúkaných možností pre mňa najlepším pre funkciu „strážneho psa“.

V podstate sa nestalo nič čo by sme neočakávali. Ba dokonca Slováci ukázali, že nie sú hlúpi a nastavili politikom zrkadlo. Pravicový volič má tendenciu prepadať presvedčeniu, že politika zaujíma, respektíve by mala zaujímať všetkých. A doplním - aspoň všetkých voličov. Ale nezaujíma. Voliči totiž nie sú len ľudia, ktorí si na preberanie politických tém vedia nájsť čas. Volič je aj roľníčka Betka z Hornej Dolnej, pijan Ďuro z vedľajšej dediny, šička Mária z okresného mesta pánu Bohu za chrbtom, aj posledný zastrčený referent z košického magistrátu Juraj. Všetci však máme niečo spoločné, chceme aby krajina fungovala. Podľa možnosti tak, aby „dobre bolo“. Niekto sa nad tým chce zamýšľať, zaujíma sa o svoju budúcnosť, iní občas, iní vôbec.

Takému pocitu podľahli aj viacerí z nás, ktorí sme pred pár týždňami burcovali davy na námestiach. No oči treba mať otvorené. My signatári Občianskej výzvy 2012 sme to pochopili už pár týždňov pred voľbami. Pochopili to, že ak chceme fungovanie tejto krajiny meniť, nemôžeme skákať na pripravených heslách na námestí so stále menej ľuďmi. Ak si myslíme, že veľká časť Slovenska nevidí všetky súvislosti a preto volí, ako volí, a chceme to zmeniť, bude to beh na dlhé trate. O ďalších a ďalších rozhovoroch a diskusiách s ľuďmi. Všetkými ľuďmi.

Naše gorilie protesty a ďalšie snahy všetkých iniciatív, ktoré z nich vznikli, sa vo voľbách odrazili. Aj keď napokon nie na každého rovnakým metrom. Pravicový volič vie pomerne jasne čo nechce, už menej jasne čo chce, pretože nemá jednoznačné možnosti. Ľavicoví voliči to vedia aj preto, pretože Róbert Fico je najschopnejší slovenský politik. Ako som už povedal, nikdy jeho stranu nebudem voliť a viem prečo, ale napriek všetkému mi teraz nezostáva iné, len držať mu palce. Čakajú ho ťažké rozhodnutia a kroky, ale oproti jeho poslednej vláde bez prílepkov.

Nie som naivný, bojím sa o svoju krajinu, ale v tejto chvíli pre mňa platí vox populi, vox dei. Skláňam sa pred počtom podporovateľov najväčšej strany a verím, že o štyri roky to bude inak. Slovenská pravica ich má  na svoju obrodu. Keď nepríde, letargia môže trvať aj celé desaťročia. Neboli by sme prvou ani poslednou krajinou. Verím však, že v ďalších voľbách nebude moje finálne rozhodnutie padať pred dverami volebnej miestnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?